Adsorpcia plynov a pár – statická metóda
Statická adsorpcia plynov a pár sa používa na charakterizáciu pevných poréznych a neporéznych látok sorpciou čistých plynov pri znížených (kryogénnych) teplotách a tlakoch, zvyčajne do jednej atmosféry. Pri adsorpcii dochádza k hromadeniu atómov alebo molekúl na povrchu pevnej látky na rozdiel od absorpcie, pri ktorej dochádza k hromadeniu v objeme (rozpúšťanie). Typickými výsledkami statických adsorpčných meraní sú adsorpčné a desorpčné izotermy (množstvo adsorbovaného rovnovážneho plynu v závislosti od tlaku) a vyhodnotená špecifická plocha povrchu pomocou metódy BET (často nazývaná špecifická plocha povrchu alebo plocha povrchu). Medzi ďalšie výsledky patrí distribúcia veľkosti pórov pomocou mnohých rôznych distribučných modelov alebo objem pórov.
Princípy merania a dávkovania:
- Objemovo-objemová – historická metóda dávkovania pomocou plynovej byrety, ktorá sa už nepoužíva,
- manometrická metóda – využíva prepočet tlakov v ustálenom stave a znalosť kalibrovaných objemov na výpočet adsorbovaných alebo desorbovaných množstiev z rovnice ideálneho plynu.
Okrem statickej metódy merania adsorpcie plynov a pár (čistých zložiek) existuje aj dynamická metóda sorpcie plynov a pár, ktorá je vhodná najmä pre zmesi. Pri dynamickej metóde sa zvyčajne používa detektor tepelnej vodivosti.